Kostol sv. Jozefa Robotníka
Farský kostol, je tak ako aj celá farnosť, zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Kostol bol postavený v rokoch 1990-1991 veriacimi svojpomocne. Nachádza sa v tichej lokalite za riekou Poprad, v blízkosti mestského cintorína a Evanjelického kostola.
Farský úrad, spojený s kláštorom, je situovaný oproti vchodu kostola.
V južnej časti kostola sa nachádza gréckokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda. V severnej časti kostola je umiestnená nová kaplnka sv. Rodiny, určená pre malé pobožnosti a súkromnú modlitbu. V kostolnej veži je umiestnených 5 veľkých zvonov a zvonkohra. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Márie Goretti, Sv. Pia X., sv. Jána Pavla II., bl. Zdenky Schelingovej a bl. Edmunda Bojanowského.
Náš farský kostol je tretí najväčší v Spišskej diecéze (prvá je katedrála v Spišskej Kapitule, druhá je konkatedrála v Poprade).
Betlehem v kostole
Boží hrob v kostole
O výstavbe kostola
V roku 1989 vrcholili udalosti, keď sa búrali – rozpadávali totalitné systémy vládnutia v štátoch strednej a východnej Európy, riadené jednou politickou – komunistickou stranou. V bývalom Česko – Slovensku sa spustili udalosti postupného odchodu a pádu starej moci – 17. novembra 1989.
V roku 1989 vznikala postupne priaznivejšia situácia, na naplnenie túžby a úsilia veriacich na vybudovanie kostola bez politického rozhodnutia vládnucej moci.
Počas roka 1989 veriaci vo Svite zintenzívnili aktivity na získanie súhlasu na výstavbu kostola. Tieto požiadavky sa už mohli slobodne napĺňať po 17. novembri 1989.
1.7.1989 bol menovaný za správcu farnosti Svit – Lučivná, dp. Peter Fidermak. Dovtedajší správca, dp. Milan Hvizdoš bol preložený do farnosti v Spišskom Štvrtku. V osobe Petra Fidermaka sme dostali erudovaného človeka s vedomosťami a skúsenosťami s prácou v stavebníctve, s organizačnými schopnosťami, vytrvalého začať a dokončiť veľké dielo – stavbu kostola vo Svite. On sa stal hlavným organizátorom prípravy a rozbiehania práce počas výstavby.
Ešte v roku 1989 boli plnené viaceré úlohy. Bolo vybrané územie staveniska pre kostol, nezastavané – voľné pozemky pred cintorínom zo severnej strany.
Bol získaný súhlas na stavbu kostola na pozemkoch vo vlastníctve Spišskej Teplice, neskôr s prevodom vlastníctva na budúceho vlastníka po výstavbe kostola.
Boli vybraní dodávatelia projektov na stavbu s požiadavkou odovzdania projektovej dokumentácie do 31.3.1990.
Hlavným projektantom areálu stavby kostola bol Ing.arch. Marián Sitarčík. On pripravil dokumentáciu v stavebnej časti. Statiku riešili Ing. Ján Tkáč a Ing. Miroslav Uhrín. Ostatnú projektovú dokumentáciu urobili projektanti z Chemosvitu. Bol získaný súhlas z MsÚ Svit na situovanie stavby kostola na územie pred cintorínom.
Na území staveniska sa nachádzal drevený objekt, ktorý bol postavený na ubytovanie robotníkov pri výstavbe inej stavby v blízkosti. Po kúpe objektu bola jeho časť upravená na halový priestor. Ten sa dočasne využíval ako provizorný kostolík. Prvá svätá omša tu bola 3.12.1989. Neskôr kostolík využívali aj gréckokatolíci a evanjelici a.v.
Do začatia výstavby kostola zostal jeden štvrťrok. V tomto období sa pripravovali úlohy s osobným i vecným pridelením do starostlivosti tých, ktorí ich začali a mali neskôr /z radov veriacich/.
Naďalej motorom a garantom dobrého priebehu prác, opatrení i rozhodnutí bol dp. Peter Fidermak.
Priblížil sa koniec roku 1989. Po dlhej nútenej prestávke sme opäť slávili sv. omšu vo Svite – 7.12.1989. Bolo to v upravenom priestore, v drevenom objekte zariadenia staveniska budúcej stavby kostola. V období do začatia výstavby – 31.3.1990 – sa pripravovali a zabezpečovali práce súvisiace s realizáciou stavby.
Vráťme sa do minulosti a pripomeňme si, čo sa doposiaľ udialo. Firma BAŤA počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov. Zo strany Cirkvi prevzal starostlivosť o veriacich vo Svite Farský úrad vo Veľkej. Sväté omše sa slávili v nedeľu a sviatok najskôr v jednom rodinnom dome, potom v areáli závodu; v sklade, v jedálni, a neskôr v kine. Po skončení druhej svetovej vojny bola 15. mája 1946 zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite. Jej správcovstvom bol poverený dp.Ladislav Hágovský. Správcovi bol pridelený byt, vilka. V garáži bola zriadená kaplnka. Cez týždeň sa slávili sväté omše v kaplnke, v nedele a sviatky v kine. V pláne rozvoja mesta počítala firma s výstavbou kostolov pre rímskokatolíckych a evanjelických veriacich a. v. Vo fabrike sa začal vytvárať fond so zrážkou 1% zo mzdy na výstavbu kostolov. Rok 1948 priniesol zmeny. 24. októbra príslušníci ŠtB zatkli dp. Hágovského. Bol väznený a odsúdený na 18 rokov odňatia slobody. Pre farnosť Svit už nebol vymenovaný kňaz. Sväté omše sa slávili v kine. Pastoráciu vykonávali kňazi z Batizoviec a Veľkej.
10. januára 1960 bol kostolník Gajdoš vyzvaný správcom kina, aby odovzdal kľúče od kina. Ten kľúče neodovzdal. Budúcu nedeľu už boli v kine nové zámky. Opäť sa začalo putovanie veriacich zo Svitu do kostolov v okolitých obciach, hlavne do Batizoviec.
V roku 1968 došlo k uvoľneniu zovretia spoločnosti vládnucou politickou mocou. Zo strany veriacich za pomoci správcu farnosti v Batizovciach boli pripravené žiadosti o obnovenie duchovnej správy vo Svite a opätovné využívanie kinosály na vykonávanie bohoslužieb. 18. marca 1968 prišiel spis o zriadení farnosti vo Svite. 19.3.1968 bolo definitívne príslušnými orgánmi uznané a povýšené územie Svitu na farnosť, Rímskokatolícky farský úrad Svit. 7. mája 1968 MsNV dal povolenie na prenájom kinosály. 27. júna bola uzavretá nájomná zmluva. V období bez správcu farnosti vo Svite pomáhali kňazi z Batizoviec a Popradu. Až 1. decembra 1968,
po štátnom súhlase, začal vykonávať funkciu správcu farnosti dp. Ján Bočkaj. Správcovi bol pridelený trojizbový byt v dvojdome. Jedna izba bola upravená na kaplnku. Bohoslužby sa cez týždeň slávili v kaplnke.
Správca farnosti s veriacimi otvárajú hlavnú úlohu, výstavbu kostola. Pripravilo sa viacero žiadostí, podkladov, opakovane i v urgenciách na vybavenie. Boli posielané na MsNV Svit a ONV Poprad. Po rôznom odôvodňovaní sa povolenie na stavbu odďaľovalo a neprichádzalo. Naopak, začalo sa viac pritvrdzovať.
30. septembra 1970 ONV Odbor kultúry v Poprade zrušil vykonávanie bohoslužieb v kaplnke súkromného domu, bytu správcu. 15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina. Nepomohli odvolania, žiadosti, intervencia Biskupského úradu a veriacich. Po rokovaní BÚ a ONV sa rozhodlo, že sväté omše pre veriacich zo Svitu budú v Lučivnej, a to i v nedeľu a cez týždeň, v nedeľu aj v Batizovciach s kňazom zo Svitu. Lučivná bola vtedy filiálkou Štrby. Opäť sa začali púte veriacich zo Svitu do susedných obcí. 1. júla 1972 bol preložený dp. Ján Bočkaj do inej farnosti. Musel súčasne odovzdať kľúče od domu, kde býval, teda i sídla Farského úradu vo Svite.
Keď bol vymenovaný nový kňaz pre Svit, nemal kde bývať. Zatiaľ ho ubytovali veriaci v súkromí. Veriaci urýchlene zrekonštruovali starší objekt v Lučivnej na faru. Začalo sa nové 20 ročné obdobie sťažených podmienok putovania do iných obcí. Za každého počasia najmä v nedeľu a sviatok boli rady chodcov na cestách.
Na Rímskokatolíckej fare Svit so sídlom v Lučivnej sa vystriedalo niekoľko kňazov.
Ostatným kňazom bol dp. Peter Fidermak. Za správcu farnosti bol vymenovaný 1.júla1989.
Rok 1989 bol prelomový. Prináša nové priaznivé situácie v našom živote. Už neexistuje politický vplyv na zákaz realizácie stavby areálu kostola vo Svite. Začína sa napĺňať túžba i úsilie veriacich vo Svite skutočne začať a postaviť kostol vo Svite.
Ešte sa chceme vrátiť k udalostiam, ktoré predchádzali samotnej stavbe nášho kostola.
V roku 1989 malo mesto Svit za sebou 55 rokov. Toto obdobie môžeme rozdeliť na tieto úseky.
Obdobie 1934 – 1948 – vznik a rozvoj fabriky i budúceho mesta.
Obdobie 1948 – 1968 – „Víťazný február“, nástup totalitnej moci riadenia štátu jednou politickou komunistickou stranou, dominantným prvkom moci bola ateizácia spoločnosti.
Rok 1968 – bolo to krátke obdobie uvoľnenia vplyvu moci spoločnosť.
Obdobie 1968 – 1989 – pokračovanie predchádzajúcich 20-tich rokov, v súčte to už bolo 40 rokov vládnutia jednej politickej strany.
Občania Svitu pociťovali účinky násilnej ateizácie spoločnosti najťažšie na Slovensku. Veriaci žiadali normálne podmienky pre duchovný a náboženský život v meste, tvorili silné farské spoločenstvo, dlho neuznané, neskôr i povýšené na farnosť. Cirkev zverovala pastoráciu veriacich zo Svitu susedným farským úradom i priamo menovala kňazov pre Sviťanov.
Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov (mimo Svit a vo Svite):
1. Alexander Boharčík, do r. 1946 aj s kaplánmi, Poprad-Veľká
2. Ján Hatiar, do r. 1944, Batizovce
3. Jozef Hollý, r. 1944 – 1960, Batizovce
4. Ladislav Hágovský, r. 1946-1950, Svit
5. Ignác Žemba, r. 1960-1978, Batizovce
6. Ján Bočkaj, r. 1968-1970, Svit
1970-1972, Svit-Lučivná
7. Ján Maga, r. 1978-1990, Batizovce
8. Michal Mikula, r. 1972-1975, Svit-Lučivná
9. Pavol Majzel, r.1976-1980, Svit-Lučivná
10. Jozef Jarab, r. 1980-1984, Svit-Lučivná
11. Milan Hvizdoš, r. 1984-1989, Svit-Lučivná
12. Peter Fidermak, r.1989-1990, Svit-Lučivná
1990- a neskôr, Svit
13. Ján Petruš, r. 1990- a neskôr, Svit (pomocný duchovný)
Pomocníci z radov veriacich:
Kostolníci:
Gizela a Anna Olexové, Ondrej Rusnák do r. 1946
Štefan Hoza, r. 1946-1950
Ján Gajdoš, r. 1950-1991 a neskôr
Organisti:
Polanský, Kuffová, Beťková, Michalko do r. 1969
Jozef Petruščák, r. 1969-1991 a neskôr
To, že farnosť nemala vlastný kostol, doliehalo na všetkých veriacich mesta. Znášali toto príkorie vo viere, že ono raz pominie. Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší – disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.
Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov – do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti. Toto všetko predchádzalo udalostiam, ktoré chceme opisovať ďalej. Priblížil sa koniec marca 1990. Začali sa prvé výkopy a práce na stavenisku kostola vo Svite. Veriaci farského spoločenstva prichádzali pracovať na stavbu – dobrovoľne, bez odplaty, často po odpracovaní svojej vlastnej pracovnej smeny. Správy, že vo Svite sa začal stavať kostol, prvý po páde totalitnej moci na Slovensku, prenikali ďalej a našli ohlas nielen u nás, ale i v zahraničí. Odtiaľ stále prichádzala pomoc, osobná účasť na stavbe a najmä finančné dary. Tie veľkou mierou pomohli v stavbe pokračovať a dokončiť ju.
„Už začneme stavať kostol vo Svite“, oznámil túto očakávanú správu správca farnosti Svit-Lučivná vdp. Peter Fidermak na prvom zhromaždení farníkov v provizórnom kostolíku dňa 28.1.1990.
Farníci s úľavou a uspokojením prijali i ďalšie informácie a návrhy, ako začneme a budeme pokračovať v realizácii výstavby rímskokatolíckeho kostola a farskej budovy vo Svite.
Boli prijaté zásadné rozhodnutia:
- Výstavbu areálu kostola budeme organizačne a vecne zabezpečovať sami, svojpomocným spôsobom.
- Finančné prostriedky budeme hľadať a napĺňať zo zdrojov:
- dary a príspevky farníkov – Sviťanov,
- dary a príspevky z iných farností doma i zo zahraničia,
- bezodplatná účasť farníkov na prácach pri výstavbe.
- Realizáciu stavieb začneme pri dobrom počasí v marci 1990.
- Výstavbu areálu kostola chceme dokončiť do konca 1. polroku 1991, za 15 mesiacov.
Výstavbu areálu kostola sme začali nasledovne:
19. 3. 1990 – prekládka časti tepelného kanála z územia budúceho kostola na
druhú stranu cesty
15. 4. 1990 – ukončená prekládka tepelného kanála
20. 3. 1990 – vytýčenie územia farskej budovy, začatie a pokračovanie prác vo
výstavbe
10. 4. 1990 – vytýčenie územia pre kostol, začatie a pokračovanie prác vo výstavbe.
Stavebné práce prebiehali potom striedavo na farskej budove a kostole, ako to dovoľovali technologické termíny zrenia stavebných hmôt i náväznosti následných postupov prác.
Hlavným projektantom a architektom stavieb kostola a farskej budovy vo Svite bol Ing. arch. Marián Sitarčík. Oslovili sme ho a požiadali o príspevok do farského časopisu SVITANIE. Do redakcie sme dostali list, ktorý zverejňujeme:
Milí farníci vo Svite,
po získaní slobody v roku 1989 púšťali sa veriaci nadšene do prípravy a realizácie kostolov na mnohých miestach Slovenska. Spontánnosť, s akou sa tieto tak významné akcie rozbiehali, často zaskočila kňazov, architektov i ďalších zainteresovaných predovšetkým preto, že štyri desaťročia sa také diela až na niektoré výnimky nemohli realizovať. Veľký počet požiadaviek na výstavbu sa ukazoval tiež na východnom Slovensku, preto z rozhodnutia cirkevných autorít bola zriadená projektová organizácia PRO ECCLESIA v Prešove, aby usmerňovala a koordinovala najmä projektovú prípravu jednotlivých kostolov a cirkevných budov. Do tejto organizácie som nastúpil ako jeden z jej prvých zamestnancov. Pred 20-timi rokmi začali Sviťania aktívne pracovať na výstavbe kostola. Bola to prvá väčšia akcia na Slovensku. Vtedajší správca farnosti vdp. Peter Fidermak ma oslovil a svojou odvahou, nadšením a skúsenosťami presvedčil, aby som prijal ponuku spracovať návrh. Možno sa rozhodol pre mňa aj preto, lebo sme už predtým spolupracovali na menších akciách. Po vypracovaní a schválení návrhu sa rozhodlo, že pre krátkosť času bude projekt stavby spracovaný len v jednom stupni. V záujme efektivity a operatívnosti pri vlastnej realizácii sme hľadali pomoc a spoluprácu aj u projektantov priamo zo Svitu. Do spolupráce pristúpili projektanti s Ing. Bekešom z projekcie Chemosvitu. Keďže sa projekt stavby spracoval len v jednom stupni, bola potrebná väčšia koordinácia prác od zodpovedných priamo na stavbe. Bolo to obdobie veľkého nadšenia, niekedy aj experimentovania, pretože stavebné aj iné technológie tak ako ich poznáme dnes, vtedy ešte u nás na Slovensku neboli. Stavbyvedúci pán Štefan Havaš bol skúsený, rozvážny a trpezlivý človek, na tie časy vynikajúci odborník. Spoluprácu medzi ním, mnou, Ing. Bekešom a ďalšími zastrešoval pán farár Peter Fidermak, skutočný oduševňovateľ celej akcie. Bol pri všetkom, kde mohol byť, ale vedel byť aj nad všetkým. Pamätám sa, ako som ho raz trochu napálený hľadal, pretože kdesi odišiel práve vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť dôležitú vec. Našiel som ho v kotolni modliť sa ruženec. To bola sila. A potom rozhodol. Je to muž modlitby a práce. Ťažkosti a problémy riešil predovšetkým on. Bol prirodzenou autoritou, pretože vie obetavo pracovať a navyše ovláda niektoré stavbárske profesie. Všetci sme mali rešpekt, aj on rešpektoval nás a keď bolo treba, vedel ľudí zmierovať. Pracovať s takými ľuďmi a mnohými ďalšími, ktorí ochotne a nezištne urobili mnoho pre toto dielo, bol pre mňa zážitok. Bolo to tiež náročné, ale inšpirujúce obdobie, získal som skúsenosti. Niektoré veci by sme už dnes robili inak. Odvtedy som pripravil návrhy na ďalších štrnásť kostolov, ďalších osem v spoluautorstve, desiatky úprav kostolov a kaplniek pre obnovenú liturgiu, štyri kláštory a ďalšie. Vežu sme postavili ako úvodnú vertikálu celého areálu, symbolizuje maják, ktorý svojim svetlom ukazuje lodi nášho života správny smer, aby sme popri pozemských starostiach pamätali aj na hodnoty duchovné na našu pominuteľnosť, na márnosť ľudského úsilia bez Božej milosti, pretože Boh existuje a človek má duchovnú dušu. V porovnaní so stáročnou tradíciou stavať kostoly predovšetkým ako pozdĺžne dispozície sme uprednostnili požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962 – 1965), čiže kvalitnejšiu väzbu lode na presbytérium a jeho centrum kamenný oltár. Nám nešlo iba o otočenie oltára tvárou k ľudu, ale aj o zvýraznenie aspektu slávenia Eucharistie v spoločenstve, v rodine Božích detí, kde Kristus je v strede rodiny, kde je adorovaný medzi nami a v nás. Tu je možné načerpať najviac spásonosného dobra pre seba i svojich drahých. Samozrejme, že to isté môžeme čerpať aj v pozdĺžnych kostoloch, ale v centrálnejších je viac zviditeľnená myšlienka prvotnej cirkvi nastolená na II. vatikánskom koncile. Skoro rok a pol som sa s vami Sviťanmi stretával na vašom veľkom stavenisku. Stavba areálu kostola mi zostane trvalou spomienkou na udalosti, dianie s výnimočným postupom prác. Som rád, že som bol aj ja účastníkom tohto diela. Všetkým želám požehnané prežitie Veľkonočných sviatkov.
Už sme začali stavať kostol vo Svite. Bolo to koncom marca 1990. Bol pripravený reálny plán postupov a striedania prác na oboch stavbách bez ich prerušenia. Stanovili sme si cieľ: stavbu farskej budovy dokončíme do konca roka 1990. Hrubú stavbu kostola dostaneme pod strechu ešte v roku 1990.
V roku 1991 sústredíme všetky sily a prostriedky do prác na dokončenie kostola, vonkajších sietí s úpravou územia so zeleňou. Funkciu hlavného stavbyvedúceho pri výstavbe areálu kostola prevzal Štefan Havaš, ktorý obdobné úlohy plnil ako pracovník Pozemných stavieb Poprad. Hlavná sila pre realizáciu výstavby bola v účasti farníkov na prácach na stavenisku stavieb. Chceli sme ucelené časti stavieb budovať a „dvíhať do výšok“ v merítku jednej etáže alebo iného komplexného celku za jeden mesiac. Na stavenisku sme otvorili stavebný dvor pre sklad materiálov, stavebnej techniky. O dvor sa starali počas celej výstavby farníci Ondrej Akurátny a Ondrej Soľava. Po prvom hodnotení postavených častí stavieb sa ukázalo, že stanovené ciele v dokončení stavieb môžeme dosiahnuť.
Správca farnosti Svit-Lučivná dp. Peter Fidermak požiadal pána Štefana Havaša o prijatie funkcie hlavného stavbyvedúceho na stavbu kostola a farskej budovy vo Svite. P. Havaš ponuku prijal.
Dňa 19.6.1999 sa uskutočnil rozhovor p. Havaša a mňa, aby sme zapísali spolu jeho najpriamejšie spomienky na priebeh, dianie a jeho spoluprácu so Sviťanmi pri výstavbe areálu kostola vo Svite.
P. Havaš voľne rozprával:
Pochádzam zo Sp. Bystrého, zvolil som si celoživotnú profesiu – stavebníctvo. Vyučil som sa za murára. Absolvoval som úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou – odbor stavebný. Pracoval som v stavebných organizáciách v Poprade. Moje posledné pracovisko bolo PS Poprad. Na stavbách som vykonával funkcie majstra, v závere pracovnej činnosti som bol vedúci panelárne PS Poprad.
Na začiatku výstavby kostola som mal predstavu, že práce začneme aspoň so štyrmi murármi, dvoma tesármi a s účasťou farníkov. Trvale pracovali na stavbe murári Ján Šeleng a Jozef Havaš (mladší brat) a murári farníci. V týchto profesiách bolo menšie zastúpenie z farníkov. Ján Šeleng prevzal funkciu hlavného stavbyvedúceho, keď som bol práceneschopný po úraze. Funkciu stavbyvedúceho na druhých smenách prevzal Vincent Novotný.
V iných profesiách – elektro, strojno – montážnych boli Sviťania početnejší. Tieto skupiny potom realizovali väčšie odborné práce ako celok.
Materiálo-technické zásobovanie bolo v starostlivosti dp. Petra Fidermaka.
Betónové hmoty boli dodávané z PS Poprad. Vybavované mnou alebo Štefanom Petríkom z PS Poprad. Väčšie murárske, tesárske, zváracie, armovacie práce sme zabezpečovali pracovníkmi zvonku.
Pri murovaní obvodových stien kostola pracovalo až 35 murárov, 26 farníkov vozilo maltu. Pri zalievaní základov pod vežu a po obvode kostola prišlo v jeden deň až 75 mixov betónovej hmoty z PS Poprad. Mechanizmy nám zapožičiavali JRD Lučivná, autožeriavy PS Poprad, drobné mechanizmy aj súkromné osoby. Bol zakúpený stavebný žeriav z PS Poprad. Pomoc bola z podniku Chemosvit, najmä pri výrobe oceľových väzníkov do priečelia a strechy kostola. Výroba bola priamo v Chemosvite.
Rušno bolo na stavenisku ráno, keď bolo treba určiť prácu a rozdeliť ju medzi účastníkov na jednotlivé úseky stavieb. Vykonávacie práce v hlavnej stavebnej výrobe – stavebnej časti – sa spresňovali s hlavným projektantom Ing.arch.Sitarčíkom na mieste. Tesárske práce na stavbách robili tesári z Likavky, zakrytie striech pracovníci zvonku. Vnútorné práce v stavbách, elektroinštalácie, oceľovú konštrukciu pre podhľad v kostole a iné urobili odborné skupiny farníkov.
Veľké tempo bolo pri finišovaní, ukončievaní prác na stavbách a úpravy územia staveniska.
Dá sa povedať, že sa urobili všetky práce do posviacky kostola ku dňu 6.7.1991.
Na svoju účasť pri výstavbe kostola a spoluprácu so Sviťanmi rád spomínam. Pre nich aj pre mňa to bola výnimočná stavba. Sviťania dokázali prevziať na seba veľké zodpovedné úlohy v príprave i počas realizácie stavieb. Môžu byť na svoje veľké stavebné dielo hrdí.
V mesiaci júl a august 1990 boli vytiahnuté múry stavby kostola a farskej budovy až po glajchu – do výšky krovu.
Ťažká a náročná bola montáž plnostenného oceľového nosníka nad prízemie zo strany vstupov do kostola a nosníka v mieste nad oltárom. Nosníky boli vyrobené v Chemosvite. Na výrobe nosníkov pracovali zamestnanci kotlárskej výroby podniku po pracovnej dobe, so súhlasom vedenia strojárne. Boli to Jozef Kozub, Mikuláš Pristaš, Tomáš Klimo s ďalšími spolupracovníkmi. Montážne boli nosníky uložené na pripravené betónové stĺpy v kostole.
20.6.1990 bola urobená montáž koľajovej dráhy so žeriavom. Nasledovalo domurovanie veže a kostola do výšok stropu, ktoré bolo ukončené koncom júla 1990. V auguste sú ukončené stavebné práce na streche a omietanie veže. Boli urobené kábelové prívody elektrickej energie ku vstupným rozvádzačom oboch stavieb. Práce viedli a vykonávali Milan Tomeček, vedúci strediska SE vo Svite a Ing. Alojz Baďura – projektant elektročasti. Všestranná bola pomoc správcu farnosti Petra Fidermaka, bol všade. Boli to úlohy investorské, finančné, materiálne, technické zabezpečenie stavby, konzultácie s hlavným projektantom a stavbyvedúcim pri stanovení úloh v napredovaní stavby i jeho priama osobná účasť na stavebných prácach.
Uvediem situácie, ktoré vyvolali i špecifické rýchle riešenie:
Pri montáži koľajového žeriava sme sa pýtali, kto bude robiť obsluhu. Pán farár odpovedá: „Kto? Predsa žeriavnik, v jeho neprítomnosti budem druhým žeriavnikom“. Po montáži kríža na vežu bolo treba urobiť jeho pripojenie na uzemňovaciu sieť. „Ja“, hlási sa Milan Tomeček, „ja viem pracovať vo výškach“. Na lane žeriava v japonke urobí kontrolu montáže a uzemnenie. Keď sa vrátil na zem, zatlieskali sme.
K stavbe farskej budovy bol pristavený stavebný plošinový výťah. Uvádzam iný krásny príbeh, ktorý súvisí s týmto výťahom. Nazvem ho – Ujko. Jeho dejateľ vo svojom svedectve opísal udalosti pred výstavbou kostola, ale najmä počas realizácie výstavby. Už 77-ročný prichádza na stavenisko pomáhať, podopieraný barličkou. Osloví pána farára: „Aj ja idem pracovať na stavenisko“. P. farár sa zamyslí, no Ujko ho predbehne: “Idem k obsluhe stavebného plošinového výťahu“. Tak sa aj stalo. Ujko tam vydržal počas výstavby. Pripadla mu aj úloha informátora, hovorcu pre návštevníkov – novinárov, hostí, pri hľadaní zodpovedných pracovníkov na stavbe. Hovorcom zostal pre návštevy aj po ukončení výstavby. Bol to pán Vasil Kaščák.
Ku koncu júla 1990 je dokončená hrubá stavba so zastrešením – oplechovaním strechy. Ukončuje sa osadzovanie okien. V auguste už mohli nastúpiť inštalatéri – elektrikári, vodári, kúrenári a ďalší. Súčasne sa mohlo začať s vnútornými omietkami.
Ešte v júni začíname betónovať základy pre južný a severný prístavok ku farskej budove.
Stav rozpracovaných stavieb je dobrý. Stále viac sa potvrdzuje reálnosť stanovených cieľov: do konca roka 1990 zabytovať farskú budovu, dokončiť hrubú stavbu kostola s vonkajším omietaním a zastrešením.
Takýchto príbehov, ako boli uvedené, bolo na stavbe veľa. Boli dôkazom osobného pohotového statočného rozhodnutia každého vo chvíli, keď išlo o jeho osobnú účasť na veľkom diele.
Ženy pomáhajú pri výstavbe:
V jeden februárový deň 1990 sa malá skupina chlapov s pánom farárom Fidermakom išla pozrieť na územie staveniska kostola. V skupine boli Ondrej Soľava, Vendelín Bujňák a ďalší. Chceli si vytvoriť akúsi virtuálnu predstavu, ako asi bude vyzerať stavenisko po výstavbe. P. farár poprosil Ondrejovu manželku o prípravu občerstvenia, keď sa vrátia z obchôdzky. Pani Alžbeta Soľavová sa hneď ujala úlohy. Pripravila varič s náradím i s tým, čo mala doma na občerstvenie. Práve vtedy prišiel k nim Tomáš Kačmarčík, rozvážal pekárenské a mäsové výrobky. Hneď zabehol dokúpiť drobnosti i dobrú klobásu. Potom pripravili spolu občerstvenie v priestore provizórneho kostolíka. Na stretnutí pri občerstvení sa prehodnotil aj návrh zriadiť kuchyňu priamo na stavenisku. V tej chvíli Alžbeta a Tomáš vedeli a potvrdili, že môžu pomôcť pri príprave kuchyne.
K Alžbete Soľavovej sa pripojila Terézia Krajňáková. Do kolektívu pribudli Paulína Bujňáková, Júlia Andraščíková, Mária Milanková, Mária Heldáková, Mária Langová a ďalšie ženy. Zodpovedné za prevádzku boli Alžbeta a Terézia. V júli 1990 odišla do Švajčiarska na dlhšiu dobu Terézia. Zodpovednú dvojicu doplnila Božena Medelská.
Malú kuchyňu a umyvárku riadu umiestnili chlapi po úprave do umyvárne stavebných robotníkov v baráku. Pri baráku bol upravený otvorený zastrešený priestor jedálne. Vybavenie kuchyne a zásoby boli na začiatku skromné. Jedlá sa donášali z kuchyne Chemosvitu, pripravoval ich Štefan Varga. To netrvalo dlho. Kuchyňa bola „sponzorsky“ zariadená ženami – kuchárkami. Oni donášali spotrebiče, riady i suroviny zo svojich zásob z domu a niečo i dokupovali. K nim sa pridali ďalšie farníčky. V sortimente i množstve základných potravín trvale pomáhalo Družstvo Spišské Bystré. Prichádzali i peňažné dary. Finančne bola prevádzka zabezpečená zo zdrojov výstavby kostola. Pri zásobovaní pomáhal Tomáš Kačmarčík. Vedúca predajne zeleniny pani Kutná pripravovala zásielky ovocia a zeleniny do kuchyne.
Ráno stavbyvedúci alebo správca dvora oznámili počty pracovníkov na stavenisku. Väčšie počty boli hlásené skôr v predstihu. V kuchyni pracovalo na oboch smenách asi 12 žien. Pri väčšom počte stravníkov nebol problém zvýšiť počet žien. O tom, že práca v kuchyni bola náročná a zodpovedná hovoria aj nasledovné údaje:
Stavenisko: doba výstavby 15,5 mesiaca, pracovalo sa 388 dní, na stavbe pracovalo v súčte na 2 smenách 19 tis. Osôb.
Kuchyňa: na oboch smenách pracovalo 4700 osôb. Ženy odpracovali v kuchyni 28 tis. hod. Bolo pripravených asi 24 tis. Porcií.
1. mája 1990 sme na stavbe nepracovali. Pre Sviťanov bolo pripravené posedenie na lúke pri stavenisku. Kuchárky z kuchyne uvarili guláš. Bola to akási malá oslava práce na stavbách kostola a farskej budovy, ktoré sa už začali dvíhať do výšok.
V závere výstavby areálu kostola pribudli ďalšie ženy, ktoré urobili upratovanie a čistenie oboch stavieb. Oni povýšili podiel žien na prácach na výstavbe.
Návšteva Svätého otca Jána Pavla II. na Slovensku
V dňoch 22. až 25. apríla 1990 bol Svätý otec Ján Pavol II. na prvej návšteve Slovenska. Jeho privítanie bolo na vajnorskom letisku s účasťou asi milión ľudí. Svätého otca sprevádzal i náš kardinál Jozef Tomko, pôsobiaci v Ríme. Svätý otec pri príchode na Slovensko prorocky pobozkal slovenskú zem na letisku. Pri slávení svätej omše požehnal vyše 200 základných kameňov pre nové kostoly na Slovensku. Dňa 2. septembra 1990 bol do steny rozostavaného kostola vo Svite uložený základný kameň požehnaný vo Vajnoroch. Svätú omšu vo Svite slúžil a základný kameň osadil svätiaci biskup z Freiburgu, J.E.Mons.Dominik Kaľata (rodák zo Slovenska). Po roku 1989 bol postavený kostol vo Svite ako prvý na Slovensku.
6.7.1991 J.E., Jozef kardinál Tomko konsekroval nový kostol sv. Jozefa, robotníka vo Svite.
Stav stavieb ku koncu októbra 1990
Kostol: kompletne je dokončená veža s nátermi vonku i vo vnútri. Je ukončená nosná oceľová konštrukcia strechy s dreveným krovom i oplechovaním. Sú ukončované vonkajšie omietky.
Farská budova: kompletne je ukončená s vonkajšími omietkami i nátermi. Vo vnútri boli ukončené inštalácie rozvodov vody, elektro i kúrenia. V stavebnej časti boli dobudované priečky, schodiská, vnútorné omietky, podlahy, dlažby, obklady. Boli osadené okná a dvere. Výmeníková stanica tepla je montážne pred dokončením. Oba prístavky sú dobudované. Začali sa robiť inštalačné práce, omietky.
V južnom prístavku je pripravená dielňa s vybavením pre pomocné práce stavieb.
Účasť farníkov na výstavbe areálu kostola
Viac ako 40-ročné bolo úsilie Sviťanov mať Boží chrám vo Svite.
Po priaznivej zmene v roku 1989, už bez vplyvu politickej moci, bolo možné začať výstavbu kostola vo Svite. Rozhodnutie Sviťanov bolo spontánne, presvedčivé prijať stavbu za svoju a podieľať sa na jej výstavbe.
Na stavbu areálu kostola boli potrebné veľké finančné prostriedky. V rozpočte projektovej dokumentácie sa uvádza okolo 20 miliónov Sk. Skoro dvojtretinovú záťaž prevzali farníci na seba. Boli to finančné prostriedky i osobná bezplatná účasť na prácach. Zvyšné finančné prostriedky boli posielané z farností na Slovensku. Boli to i sponzorské dary, predovšetkým zo zahraničia. Správca farnosti d.p. Peter Fidermak navštevoval farnosti v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Taliansku i v Amerike.
Vo veľkých podnikoch vo Svite boli pracoviská súvisiace s výstavbou stavieb. Tam pracovali aj naši farníci. Ich odborná – profesijná pripravenosť bola taká, že mohli prevziať a plniť úlohy pri budovaní našich stavieb. Prvé aktivity boli v príprave podkladov, dokumentácie až do získania povolenia na začatie stavby. Účasť žien pri výstavbe sme opísali v predchádzajúcom vydaní časopisu.
Na stavenisko prichádzali farníci opakovane – bez výzvy napĺňať svoje rozhodnutia na stavbe pracovať. Kde boli odborné profesijné skupiny početnejšie, boli nimi realizované väčšie ucelené časti stavieb. Boli to najmä strojári, montážnici, zvárači, potrubári a početná bola aj skupina elektrikárov. Menšie počty boli u murárov a tesárov. Oni robili menšie práce alebo dopĺňali počty u dodávateľských skupín zvonku. Všetky pomocné práce robili ostatní pracovníci. Na stavenisko prišli pomáhať aj Sviťania – gréckokatolíci a v menšom počte evanjelici a.v.
Strojári pripravili oceľové nosné konštrukcie strechy v kostole a montážne práce na mieste (opísané v predchádzajúcom vydaní). Ďalšia skupina urobila výrobu a montáž oceľovej nosnej konštrukcie tvarovaného stropu s podbitím s doplňujúcimi valcovými rúrami v pásoch. Boli to Jozef Ferenčák, Štefan Javorský, Ondrej Kocúr, Ján Poľanovský, Šimon Toček, Ján Heldák, Ondrej Andraščík a ďalší. Ďalšie práce boli stupne, sedadlá, zábradlie na chóruse. Konštrukčne to pripravil Dušan Obtulovič. V pomocnej dielni pohotovo zabezpečoval práce Ján Pristač a ďalší.
Elektroinštalačné práce vo farskej budove a kostole urobili elektrikári. Vo farskej budove boli 2 skupiny so Štefanom Hlavatovičom a Vincentom Jašom. V skupinách pracovali: Ladislav Fridman, Ján Maté, Milan Tomeček, Anton Piršč, Jozef Kabát, Ján Jurčo, Štefan Holubkovič, Ing. Ján Hámor, Alexander Boža, Ján Humeník i ja a ďalší. Veľkú prácu urobili Štefan Miščík a Ján Bachratý. Urobili všetky elektrorozvádzače do oboch stavieb. Počas výstavby nás opustil Štefan Miščík, Ján Bachratý dokončil výrobu hlavného rozvádzača v kostole.
Elektrikári pokračovali aj v elektroinštalačných prácach v kostole. Tu bola zverená koordinácia prác Františkovi Vítkovi (pracovník z Tatranského podniku). Ing. Alojz Baďura s elektrikármi urobil elektroinštalácie v prízemí kostola.
Finančné transakcie zabezpečovali Katarína Pristačová a Ing. Ferdinand Lauko.
Podľa evidencie účasti pracovalo na výstavbe okolo 650 osôb. Najpočetnejšia denná účasť bola 6.10.1990, až 196 pracovníkov. Ostatné dni boli počty do 50 i do 100 pracovníkov. Bolo odpracovaných okolo 100 tis. pracovných hodín.
Všetci účastníci prác – s veľkou, s menšou i s osobnou zodpovednosťou odovzdávali stavbe, čo vedeli a mohli. Možno je treba vzájomne si poďakovať (i teraz pri spomínaní veľkých udalostí spred 20-tich rokov). Každá aktivita pomohla, je vsadená do stavby ako jej neodlučiteľný prvok.
Farská budova
Stavba bola skolaudovaná a odovzdaná do užívania dňa 5.12.1990. Výstavba fary trvala 9 mesiacov. Sídlo Expozitúry farnosti – Svit – Lučivná – je už vo Svite. Na novú faru prišiel správca dp. Peter Fidermak a pomocník dp. Ján Petruš (farár na odpočinku z Pavloviec nad Uhom. Prišli tu aj rehoľné sestry z radu Školských sestier Notre Dame. Dp. Petruš i rehoľné sestry pomáhali správcovi v pastorácii i v duchovnej práci vyučovaním náboženstva. Rehoľné sestry pomáhali i na stavenisku v kuchyni na fare (dovtedy bola kuchyňa v baráku na stavenisku). Správca farnosti ako hlavný organizátor výstavby sa mohol viac venovať úlohám na stavbách i získavaniu finančných prostriedkov, najmä zo zahraničia.
Kostol
Hrubá stavba bola ukončená vonkajšími nátermi, oknami, oplechovaním strechy, s hromozvodmi. Vo veži bola urobená montáž zvonov. Vo vnútri bola začatá montáž vnútorného lešenia, vnútorné omietky, nátery oceľových väzníkov a zváranie oceľovej podhľadovej stropnej konštrukcie. Kostol je už uzavretý a je možné i v zimnom období robiť vnútorné práce. Milou slávnosťou vo farnosti bola polnočná svätá omša pod oceľovým lešením. Bohoslužby sa tu konali aj nasledujúci deň v 1. sviatok vianočný.
Ján Gajdoš – kostolník 47 rokov
Pán Ján Gajdoš sa narodil v roku 1920 v Malackách. Absolvoval Baťovu školu práce v Zlíne. Po ukončení školy prišiel do Baťovej fabriky vo Svite. V roku 1944 sa oženil, v rodine uvítali 3 deti. Po rozdelení fabriky pracoval v Tatrasvite. V roku 1950 prevzal funkciu kostolníka v Rímsko-katolíckej farnosti vo Svite.
40 rokov farnosti bez kostola
Do roku 1946 starostlivosť o duchovný život veriacich v kolónii pri fabrike prevzal Rímko-katolícky farský úrad vo Veľkej. Sväté omše vo Svite boli slávené v objektoch fabriky, sklade – v jedálni, i kinosále.
15. mája 1946 bola zriadená Expozitúra farnosti Veľká so sídlom vo Svite. Prvým správcom bol dp. Ladislav Hágovský. Správca dostal byt vo vilke. V garáži zriadil kaplnku s bohostánkom. Tu slúžil sväté omše cez týždeň, v nedeľu v kinosále.
24. októbra 1950 zatkla Štb dp. Hágovského, aby ho neskôr obvinili a vo vykonštruovanom procese 12. 8. 1951 odsúdili na 18 rokov straty slobody. Expozitúra farnosti zostala bez kňaza, bola zrušená. Starosť o Sviťanov opäť prevzal Farský úrad vo Veľkej. Od roku 1957 expozitúru farnosti Svit prevzal Farský úrad Batizovce.
10. januára 1960 boli zrušené sväté omše v kinosále. Kostolník neodovzdal kľúče od kinosály. Nasledujúcu nedeľu boli v kinosále zámky vymenené. Nastala cezpoľná pastorácia farníkov do Batizoviec a blízkych farností.
Obnovenie duchovnej správy vo Svite nastalo v roku 1968. 7. mája 1968 MsNV obnovil prenájom kinosály pre bohoslužby. 1. decembra 1968 bol menovaný za správcu farnosti dp. Ján Bočkaj. Dostal byt v domku vo Svite. V jednej izbe zriadil kaplnku s bohostánkom, tu boli sväté omše cez týždeň, v nedeľu v kinosále. Farnosť ožila. 15. júla 1969 bola veľká slávnosť prvého svätého prijímania v športovej hale vo Svite. Detí bolo 100. 13. septembra 1969 bolo udeľovanie sviatosti birmovania, ale už na fare v Batizovciach, vo Svite nebolo povolené. Birmovancov bolo 1031.
30. septembra 1970 prišiel zákaz slúžiť sväté omše v súkromnom byte správcu fary. 15. decembra 1970 MsNV zrušil zmluvu na prenájom kinosály na vykonávanie svätých omší.
Po rokovaní BÚ a ONV v Poprade bolo rozhodnuté, že Expozitúra zo Svitu bude preložená do farnosti Svit – Lučivná so sídlom v Lučivnej. Náboženské obrady pre Sviťanov sa konali v Lučivnej a v nedeľu i v Batizovciach. 1. júla 1972 bol preložený dp. Ján Bočkaj na inú farnosť. Vo farnosti Svit – Lučivná sa vystriedali viacerí kňazi. 1. júla 1989 sa stal správcom farnosti dp. Peter Fidermak.
Zmeny po 17. novembri 1989 priniesli aj zmeny vo Svite. Po 40-ročných požiadavkách Sviťanov na výstavbu kostola už nebol potrebný súhlas vládnucej politickej moci. Budovanie kostola a farskej budovy boli zrealizované v rokoch 1990-1991. Konsekrácia kostola bola 6. júla 1991.
Náš kostolník – Ján Gajdoš
Pán Ján Gajdoš prevzal funkciu kostolníka v dobe nastupujúcej a pokračujúcej ateizácie spoločnosti. Vytrval v ťažkom 40-ročnom kostolníčení. Nemali sme kostol. Veriaci pripravovali žiadosti na výstavbu kostola, najmä disidenti a Ján Gajdoš bol pri každej takej aktivite. Osobne s inými farníkmi pripravoval v spolupráci s duchovnými otcami petície, žiadosti do orgánov správy mesta, ONV, KNV, BÚ. Bol i v 3-člennej delegácii Sviťanov v Kancelárii prezidenta Svobodu v roku 1969, aby odovdali doterajšiu dokumentáciu na výstavbu kostola a sprostredkovane ho požiadali o pomoc. Prezident bol mimo Prahy, a dokumenty prevzala Kancelária. Odpoveď neprišla. Všetky požiadavky na výstavbu kostola vo Svite počas 40-tich rokov boli zmarené.
Práca kostolníka v duchovnej správe veriacich je potrebná a žiadúca. Kostolník pomáha – asistuje v pastorácii duchovnému otcovi, kňazom v kostole i mimo. Veriacim sú tieto úlohy kostolníka známe. Bez kostolov v pomocných priestoroch (kinosála a iné) bolo potrebné pripraviť priestor k vykonávaniu obradov. Pán Gajdoš to robil vo Svite aj v iných farnostiach, ktorým bola zverovaná starostlivosť o Sviťanov. Do týchto farností chodili Sviťania a s nimi aj pán Gajdoš ako farník i kostolník zároveň. Kostolník u farníkov ostával, menili sa kňazi.
V kostolníčení pokračoval aj počas výstavby v provizórnom kostolíku, a potom aj v novom kostole. V roku 1990 sa presťahoval s rodinou do Popradu, ale svitovskému kostolu zostal verný až do roku 1997, keď mu to už zdravie nedovoľovalo.
Náš kostolník pán Gajdoš odovzdal svojej farnosti vo funkcii úctihodný, krásny, obetavý a presvedčivý výkon v duchovnej službe. Pán Gajdoš nás opustil v roku 2005. Ďakujeme mu s pietou za všetko.
Farská budova bola odovzdaná do užívania v decembri roku 1990.
Kostol bol ukončený v hrubej stavbe uzavretím priestoru pre pokračovanie vo vnútri.
Hlavné priestory kostola tvorí loď a svätyňa. Z každého miesta lode, na prízemí i chóre, je priama väzba pohľadu i kontaktu na svätyňu a jej centrum, obetný kamenný stôl – oltár. Vo svätyni je ambona, krstiteľnica a sedadlá pre kňaza a prisluhujúcich. Vpredu je vysoký kríž, ktorý bol neskôr doplnený o skulptúru Ježiša a svätostánok, pôvodne umiestnený v deliacej stene lode a kaplnky.
Loď, svätyňa a kaplnka v rovinnej dispozícii sú umiestnené na veľkej ploche osemuholníkového tvaru. Do stredového rezu je vsunutá pozdĺžna plocha. Loď zaberá polovicu uholníka vrátane pozdĺžnej plochy. Svätyňa je umiestnená v strede, ukrajuje z plôch lode a kaplnky i pomocného priestoru na druhej strane. Loď je bez podpier, stĺpy sú v obvodových stenách lode. Chór je nad vchodmi pri obvodových stenách. Pod chórom je sakristia, spovednice a pomocné priestory.
V novembri 1990 bol pozvaný do Svitu prof. Ladislav Hanus – kňaz, filozof, znalec sakrálneho umenia. Cieľom stretnutia so zainteresovanými pracovníkmi na príprave stavby, projektu i realizácie výstavby, bolo spoločne zhodnotiť – pridať doplňujúce riešenia na stavbe.
Vnútorné riešenie dispozičné, plošné, priestorové členenie i v hmote zvýrazňuje sakrálny charakter stavby. Napĺňa požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962-1965) na kvalitnejšiu väzbu lode na svätyňu. V minulosti bola hlavná i vedľajšie lode v pozdĺžnom riešení.
Areál kostola a farskej budovy je situovaný na pravobrežné územie pri rieke Poprad. Obe stavby sú dominantné v tejto časti mesta. Veža výškou symbolizuje maják ciest do Božieho chrámu z nábrežia i mesta.
Pre rok 1991 ostali práce v interiéri i vonku kostola. Boli rozsiahle a náročné v profesijnej realizácii. Pracovalo sa vo výškach, na chóre i v prízemí.
Dokončovali sa podstrešie, tvarovaný strop s podbitím, betónové úzke steny v strope nad svätyňou a pod svetlíkom, osvetlenie – ozvučenie, podlahy – izolácie, betónovanie, dlažby, rozvody elektro, ÚK, vody – odpad, PO, omietanie, maľovanie, montáž zariaďovacích predmetov, úprava portálovej steny, budovanie nástupnej plochy s vchodmi.
Posilnenie pastorácie i duchovného života farnosti
Na stavenisku odvádzali farníci veľa práce, najviac práce bolo na pleciach duchovného otca Petra Fidermaka, a tak bola žiaduca pomoc ďalšieho duchovného otca.
Do Svitu prišiel v roku 1990 dp. Ján Petruš ako pomocný duchovný. Po vysvätení 16.6.1946 bol kaplánom v Nižnom Hrušove a v Budkovciach, v roku 1951 bol internovaný v kláštore v Podolínci, zaradený do zložiek PTP, 1954 – farár v Hrubove, 1963 – správca farnosti Pavlovce nad Uhom, odkiaľ prišiel do Svitu už ako dôchodca. V zastúpení správcu farnosti prevzal veľký rozsah práce na úseku liturgie i v administratíve. Stal sa naším druhým duchovným otcom.
9.5.1991 sme si pripomenuli životné jubileum – 70 rokov dp. Jána Petruša. V tento deň bola ďakovná svätá omša slávená už v novom kostole. Hlavným celebrantom bol jubilant spolu s ďalšími kňazmi, za účasti farníkov zo Svitu i Pavloviec nad Uhom.
V roku 1994 prišiel do Svitu prvý kaplán Mgr. Peter Pitoniak. Dp. Ján Petruš ďalej pracoval ako výpomocný duchovný. V tom čase prišiel do Svitu aj Mons. Ján Maga, riaditeľ Biblického diela vo Svite, ktorý pomáhal tiež ako výpomocný duchovný vo farnosti.
V roku 1990 prišli do Svitu sestry z rehole Školských sestier de Notre Dame. Boli to: sr. Pia Záhradníková (predst.), sr. Štefana Hrušovská a sr. Damiana Kyzeková. Rehoľné sestry pomáhali pri liturgických obradoch, pracovali ako katechétky, pri prácach na stavbe, v kuchyni. Tešila nás ich prítomnosť vo Svite. Povzbudzovala nás ich pokora, srdečnosť, úsmev i milé slová pri stretnutiach s nimi. Rehoľné sestry odišli zo Svitu v roku 1997, boli preložené na iné pôsobiská.
V máji a v júni 1991 boli ukončované vonkajšie i vnútorné práce na stavbe kostola. Nasledovali terénne úpravy územia – cesty, chodníky i sadové úpravy so zeleňou a kríkmi. Vo vnútri kostola boli montované ľavice. V závere to boli opravky, upratovanie a čistenie priestorov na stavenisku i v kostole. 28. júna 1991 bola kolaudácia stavby kostola.
Vďaka okolnostiam a podmienkam, ktoré sme sami pripravovali počas výstavby, bolo napredovanie realizácie výstavby neprerušované a rýchle.
Deň posviacky kostola 6.7.1991 bol prijatý už v pláne výstavby. S istotou sme sa teraz k nemu blížili. Veľmi pomohlo dokončenie stavby farskej budovy skôr – v decembri 1990. Na faru sa presťahovalo pracovisko Expozitúry farnosti Svit – Lučivná so sídlom v Lučivnej. Na faru vo Svite prišli správca farnosti dp. Peter Fidermak a pomocný kňaz dp. Ján Petruš. Prišli k nám i sestry z rehole Školských sestier de Notre Dame.
Paralelne dobre postupovali práce v realizácii výstavby a už aj v rozširovaní aktivít v duchovnom živote farnosti. Vo farnosti vznikol spevácky zbor pod vedením Stanislava Šimíčka a mládežnícky zbor Tatrasong s vedúcim zboru Petrom Jurekom. Oba zbory sa začali pripravovať na účinkovanie pri slávnosti posviacky kostola. Skoro sme začali s prípravou úloh i opatrení pre deň našej veľkej udalosti – 6.7.1991.
Konsekrácia
6. júl 1991 – deň posviacky kostola – bol veľkým sviatočným dňom v našej farnosti. Hlavným celebrantom sv. omše i posviacky kostola bol J.Em. Jozef kardinál Tomko, rodák zo Slovenska, pôsobiaci v Ríme vo funkcii prefekta pre evanjelizáciu národov. Prítomní boli biskupi Slovenska i osobnosti pôsobiace v zahraničí. Z biskupov to boli František Tondra – spišský, Dominik Hrušovský – pomocný trnavský, Dominik Kaľata – pomocný z Freiburgu, Andrej Grutka – biskup pre Slovákov v Amerike, Ján Hirka – gréckokatolícky, Daniel Faltin – sudca Rímskej roty z Ríma, Sebastian Labo – jezuita, prof. Ladislav Hanus a mnohí kňazi rímskeho, gréckokatolíckeho obradu i evanjelickí kňazi, i naši a z okolia. Prišli dekani Klučiar, Oparty, Letanovský, Piovarči, Imrich i seminaristi zo Sp. Kapituly. Zo zahraničia prišiel Vagovič (Švajčiarsko), Wilssovic (Rakúsko). Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia vlády, FZ a SNR – Snopko, Oberhauzer, Chren, Rakús. Prítomní boli zástupcovia okresu a mesta – Kubík, Lauko, Tarageľ a riaditelia podnikov Ľach a Švagrovský. Slávnosti sa zúčastnilo asi 8000 veriacich Sviťanov a veriacich z okolia.
Boli sme radi a spokojní, že už máme Boží chrám skutočne aj vo Svite.
Vyprosovali sme si deň 6.7.1991 trpezlivo a veľmi dlho – viac ako 40 rokov. Práce na stavenisku utíchli. Kostol sme stavali sami, farníci vo svojej réžii i scenári.
Kto ešte riadil sled udalostí tak, ako prebiehali? Kto nám ešte pomáhal? Veríme, že sa to všetko dialo s Božou pomocou.
Pane Bože, ďakujeme za tento dar milosti i pomoci nám, že sme vtedy tak rozhodne odovzdávali svoje sily a schopnosti našej veľkej stavbe. Pomáhali nám všade, kde sme o pomoc prosili. Aj za to Ti ďakujeme.
Nech náš Boží chrám patrí všetkým, ktorí ho navštívia.
Informácie zozbieral Ing. František Bekeš
