Preskočiť na obsah 
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Filiálny kostol v mestskej časti Svit – Pod skalkou je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Nachádza sa na rozmedzí tzv. starej a novej Podskalky, pod kopcom. Kostol bol postavený v roku 1992.
Je orientovaný vo východno-západnom smere, pričom vstup do chrámu je situovaný na južnej a severnej strane. Chórový vstup je situovaný na západ.
V kostole sa nachádzajú dve sochy sv. Cyrila a Metoda a relikvie sv. Alžbety Settonovej a bl. Edmunda Bojanowského.
Betlehem v kostole
O výstavbe kostola
Bolo to na jeseň v r. 1991 po dokončení opráv zničeného kostolíka v Lučivnej – sanatóriu. Na zasadaniach farskej rady v novej farskej budove vo Svite sme sa zúčasťňovali aj štyria zástupcovia z Podskalky. Spomínam si, že pri jednej diskusii farskej rady nebohý pán Milan Rožár ďakujúc Pánu Bohu, že máme kostol, podotkol: „My, veriaci z Podskalky, musíme naďalej do kostola cestovať.“
Šlo mu hlavne o deti. Mali sme stále 3 km či do Svitu, Batizoviec alebo Lučivnej. Mons. Fidermák vedel, že teraz nastala tá doba, kedy sa nová téma môže rozdiskutovať. Iste to mal aj vo svojich plánoch vzhľadom na to, že už dňa 22. 4. 1990 dal v Bratislave posvätiť Sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II. popri základnom kameni na farský kostol sv. Jozefa robotníka i ten pre náš kostol sv. Cyrila a Metoda. Hneď na začiatku sa vynorili vážne otázky:
„Kde stavať?“
„Ako ho financovať?“
„Chcú to vôbec ľudia?Nie sú už dosť vyčerpaní z predošlých stavieb?“
„Čo projekty, povolenia atď.?“
„Kedy by sa malo začať so stavbou?“
Pre nás to boli ťažké otázky. Nevedeli sme, čo všetko je potrebné ku takej stavbe, a nepoznali sme ani všetky možnosti, ktoré sa nám ponúkali. Tí, ktorí vedeli, že z predošlých stavieb zostal i rôzny materiál, uvažovali o jeho využití. Pre výstavbu bolo žiadúce, aby odborné skupiny, ba až spriatelení ľudia, zostali aj pri ďalšej stavbe nápomocní. Preto sme v týchto otázkach upierali oči na Mons. Fidermáka.
Ale jedno bolo v našich silách. Zistiť vôľu spoluveriacich a potvrdiť ju ich podpismi. S tým sa už dalo ísť na Mestský úrad požiadať o kúpu pozemku pod kostol. Vtedajší pán primátor Ing. Ján Tarageľ mal pochopenie pre náš zámer. Mesto malo viac pozemkov, z ktorých vybralo pre nás ten, kde je postavený kostol dnes.
Vec nabrala dosť rýchly spád. Kto pozná Mons. Fidermáka, ten vie o čom hovorím. Prvú časť pozemku na kostol sme kúpili 30. 12. 1991 od Školskej správy v Poprade. Ľudia, hoci už unavení a vyčerpaní, boli z toho nadšení. Ale najmä tí „naši“ z Podskalky.
Prvé stretnutie veriacich z Podskalky sa konalo v kultúrno-spoločenskom stredisku dňa 26. 1. 1992 v Podskalke. Bola nás plná sála. Na tomto stretnutí bol ustanovený organizačný výbor, ktorého členmi sa stali: Ing. Stanislav Pavlica, Jana Vargová a Ing. František Budzák.
Prvá schôdza organizačného výboru bola dňa 8. 2. 1992 a úlohy pred ktoré bola postavená koordinoval Mons. Fidermák.
Ustanovený organizačný výbor na prvom stretnutí 26. jan. 1992 sa hneď doplnil o ďalších potrebných ľudí:
Za vedúceho výstavby sme si vybrali p. Michala Šeligu v spolupráci s Ing. Stanislavom Pavlicom. Stavebný dozor – túto veľmi zodpovednú funkciu prijal neb. Vincent Novotný.
Za hospodárov sme si zvolili zodpovedných ľudí: p. Františk Bachratý, neb. Michal Klimko, Jozef Skokan st. a hlavným gazdom bol neb. p. Michal Dudiak.
Pre zabezpečenie ľudí ku stavbe boli vybraní pomocníci za jednotlivé ulice: Ing. František Budzák (ul. Skalná), Martin Pitoňák (ul. Horská), Milan Rožár ml. (ul. Školská), Jozef Skokan ml. (ul. Terasová), Štefan Varga, neb. Ladislav Bajtoš a Ján Slamený (ul. Okružná),neb. Magdaléna Sabová (ul. Mlynská), František Bachratý (ul. Tatranská),neb. Milan Rožár st. (ul. Rybničná), Jozef Faix (ul. Lesná), neb. Štefan Zajac (ul. Priečna), neb. Michal Dudiak (ul. Železničná), Michal Nahalka a Katarína Bryndzková pre časť Losky. Ekonomická skupina: neb. Ladislav Bajtoš, p. Jana Vargová a p. Oľga Pitoňáková.
Milodary na výstavbu kostola boli riadne evidované oproti dokladu (kópiu každý dostal). Všetky doklady sú založené v archíve farského úradu. Treba pripomenúť, že tu menovaní ľudia radi prijali jednotlivé úlohy a zároveň aj patričnú zodpovednosť pri výstavbe kostola.
Na zasadnutí organizačného výboru 8. feb. 1992 hlavný projektant Ing. arch. Dušan Genčanský, ARCHI comp Poprad oboznámil prítomných s problémom. Išlo o to, že pre nás nie je možné použiť už hotovú štúdiu kostola pôvodne vypracovanú pre Hozelec. Naše rozmery pozemku a jeho tvar to neumožňujú. Prisľúbil, že ju vypracujú do konca februára 1992 a do konca marca i dodávateľskú dokumentáciu. Termín sa im však nepodarilo dodržať. Naplnilo sa, ako sa hovorí: „Plány sa plánujú a chlieb sa je.“ Nastal sklz aj v našich plánoch, že začneme začiatkom apríla, ale posunulo sa to o mesiac.
Ešte vo februári boli vykopané dve sondy do zeme kvôli určeniu zloženia základovej pôdy. Vybavili sa priestory na stavebný dvor v areáli lučivjanskej píly a plochu južne od kostola. Bol to školský pozemok ZUŠ.
V kultúrnom stredisku Pod Skalkou sa konalo 2. marca 1992 stretnutie zástupcov z trinástich inštitúcií a úradov, ktorí boli prizvaní na dôležitý úkon, podľa stavebného zákona a to „Výber staveniska“ na parcele 553/200 Kú. Svit. K tomu boli prizvaní i stavbyvedúci neb. Štefan Havaš zo Sp. Bystrého – osvedčený staviteľ z predošlých stavieb a hlavný architekt Ing. arch. Pavol Repka.
Bolo dosť práce i v tomto prípravnom období. Mali sme už vybavené priestory kde sme sa mohli pripravovať na stavbu. Na začiatku sa zo Svitu priviezla kovová búda na stavebný sklad a mobilná bunka, ktorá po oprave a úprave slúžila na kuchynku a jej časť ako technická kancelária. Urobil sa prístrešok so stolmi a lavicami a nezabudlo sa ani na suchý WC.
Chemosvit nám vyšiel v ústrety tým, že nám zapožičal sklápacie nákladne auto na celé obdobie výstavby. Následne bolo denne využívané. Hoci bolo staré, ale malo dobrého šoféra – Jozefa Bednarčíka, ktorý ho udržoval v pojazdnosti. Boli sme v mnohom sebestační pri preprave materiálov. Ďalej bolo treba zaistiť elektrickú energiu na stavenisko, rozvádzače aj el. inštaláciu v mobilnej bunke. Vody sme mali dostatok z priľahlého potôčika. Vodovodná prípojka ešte nebola, ale mali sme nadšenie do práce a hlavne pána farára dnes Mons. Fidermáka.
Výstavba kostola sa rozbiehalo v troch líniách:
1. Vybavovanie potrebných dokladov a projektovej dokumentácie.
2. Fyzická práca a materiálno – technické zabezpečenie.
3. Finančné zabezpečenie – zbierky.
Vdp. farár Fidermák, správca farnosti Svit, bol zástupcom biskupského úradu pre
výstavbu kostola. Vybavoval úradné veci v prípravných konaniach, bol zásobovačom, dispečerom i financministrom.
Na projektantov bola požiadavka približne 400m2 zastavanej plochy pre kostol.
Plánované náklady boli 1 700 000,- Kčs. Po spracovaní štúdie pre stavbu už vyplynulo, že náš pozemok na to nepostačuje a muselo sa to riešiť prikúpením ďalšej plochy. V tomto probléme nám opäť vyhovela Školská správa Poprad, ktorej riaditeľom bol pán Blažej Herman. Prikúpili sme 23.marca 1992 potrebnú časť pozemku a stanovené podmienky v zmluve sme dodržali. Neodkladne po kúpe pozemku sa Územné rozhodnutie – doklad, ktorý sme 10.apríla 1992 obdŕžali so súhlasným stanoviskom od zainteresovaných. Až následne sa mohlo vybavovať „Stavebné povolenie“ s priloženou projekčnou dokumentáciou.
V druhej línii nášho diela sa to celkom pekne rozbehlo. Vdp. farár Fidermák bol tiež hlavným organizátorom a tým stmeľujúcim človekom, ktorý nás spájal v silný kolektív. Áno, bol to kolektív brigádnikov a brigádničiek. Tento prívlastok bol dosť často užívaný. Pripomeňme si, že v našom meste sme mali kino „Brigádnik“. Bolo to i priliehavé pre nás, lebo v minulosti sa sviťania nabrigádovali všade až nad hlavu dosť. Išlo o fyzickú prácu zadarmo. V tom čase sme mali už určený bod napojenia sa na mestský vodovod. Tak sa hneď začala robiť vodomerná šachta vymurovaná – odizolovaná. Aby sa neporušila miestna komunikácia, pretláčali sme kovovú chráničku (rúru) popod cestu Skalnej ulice. Išlo to obtiažne, i keď nám v kanáli pomáhal sám pán farár V tomto roku bola pekná jar, čo nám veľmi prialo.
Premostenie cez potok sa javil ako problém. Potok patrí povodiu Hornádu a Bodrogu. Nakoniec iba dali súhlas, aby sme si premostenie urobili sami. V jedno popoludnie priviezlo nákladné auto veľký zvarenec dvoch kovových rúr – ako na ropovod. Takýto celok žeriav položil do pripraveného riečišťa a vzápätí sa aj betónovalo. Nám sa to veľmi páčilo, akým veľkým štýlom sa to urobilo. Vo Svite urobili inventarizáciu zvyšného materiálu a potrebný materiál previezli na novú stavbu. Aj potrebné náradie nám zapožičali do Podskalky, ale tiež i naši občania zapožičali rôzne náradie a stroje. Začal sa nám zapĺňať aj stavebný dvor: kopy štrku, piesku, dosky, fošne, hranoly, žrďovina a stavebné železo. Zapĺňal sa aj sklad cementom, vápnom, izolačnými lepenkami a inými potrebnými vecami. Ešte v apríli sa začali zemné práce – výkop základov, uloženie zemniacich pásov pre bleskozvody. Z riečišťa rieky Poprad sme zvážali kamene – žulové okruhliaky. Vtedy už na našu stavbu začal dochádzať stavbyvedúci neb. pán Havaš zo Sp. Bystrého. Vedúci výstavby pán Michal Šeliga konštatoval i na farskej rade, že brigádnikov máme dosť, s čím je spokojný, len aby sme už mali projekty, aby sa vybavilo stavebné povolenie.
Na začiatku mája sa už betónovalo. Základy sa robili debniacimi tvárnicami so železobetónom. V tom čase sa i naše ženy brigádničky zorganizovali po skupinkách tri až štyri a denne pripravovali obedy aj olovranty pre brigádnikov na stavbe. Veľmi sa snažili, aby aj v tých skromných podmienkach pripravili chutné jedlo. Tie ženy, ktoré sa už necítili zastať takú úlohu, prispievali finančne aj hmotne na ten účel. Mnohí chlapi pracovali na stavbe celý deň, a to denne. Väčšina to boli starší ľudia. Niektorí už boli na predčasnom dôchodku, lebo v tom čase sa vo fabrikách robili organizačné zmeny. Mnohí prichádzali po zmene na brigádu alebo z brigády na zmenu do fabriky. Pán Havaš vedel zadeliť každého na vhodnú a potrebnú prácu. Aj on sám sa medzi nami dobre cítil, čo nám viackrát povedal. Ako hlavný stavebný materiál boli použité tehlové bloky, kvalitný materiál – tak ako na stavbách vo Svite. Teraz si spomíname, že múry kostola až po veniec boli vymurované za niekoľko dní, čo nám dosvedčuje fotodokumentácia od neb. pána Milana Legutkého, za čo sme mu veľmi vďační.
Stavba – murovanie z tehlových blokov, tá išla naším murárom od ruky. Tu si spomínam, že tie najzodpovednejšie úseky robil pán Štefan Michna. Ďalej to boli naši murári: neb. Michal Kušnirák, neb. Jozef Višňovský, neb. Albín Dzurňák, Michal Náhalka, neb.Ján Sák (ev.), pán Šebastián Bombara zo Svitu a iní.
Treba spomenúť i množstvo pomocníkov pri murároch a to vysoké pracovné tempo. Náš pán farár už medzitým zorganizoval svojich zodpovedných a osvedčených tesárov z Likavky pri Ružomberku, ktorí sa mohli vo svojej odbornosti realizovať i na našej stavbe. Naši ľudia si väčšinou postavili svoje domy svojpomocne, takže vedeli narábať potrebným náradím a na tejto stavbe svoju zručnosť i využili.
Aj v tretej línii bola činnosť. Ľudia priebežne nosili milodary na tento účel, hoci už na farský kostol nedávno prispeli. Vtedy sme ešte nevedeli, že i nám v Podskalke bude dopriata milosť svojho kostolíka. Pri výstavbe bolo cítiť Božiu pomoc a ducha svornosti medzi nami. Mali sme radosť z vykonanej práce. Pri týchto brigádach sme sa lepšie spoznali, ľudia zo starej časti s ľuďmi z kopca Podskalky. V tom čase sa už medzi našimi zapájali i brigádnici zo Svitu.
4.6.1992 – sa betónovala podlaha chóru, čo nám dosvedčuje rýchly postup vo výstavbe. Veď to uplynulo cca 36 dní od výkopu pre základy stavby. Pracovalo sa 6 dní v týždni.
Činnosť na stavbe rýchlo napredovala a to tak rýchlo, že predbehla dobu ktorá trvá pri vybavovaní úradných záležitostí pre stavbu. Stavba sa realizovala a ešte sme nemali stavebné povolenie, lebo sme nezabezpečili všetky vyjadrenia k projektu. Dostali sme až dodatočne „Stavebné povolenie“ 18.6.1992. Obišli sme dobre, lebo nám bolo upustené od uloženia pokuty.
Nebohý pán Havaš stavbyvedúci bol veľmi spokojný, keď sa urobila jedna dôležitá etapa prác a to, že všetky obvodové múry a stĺpy boli spriahnuté železobetónovým vencom. On cítil veľkú zodpovednosť vo svojej funkcii. V polovici júna už boli vybetónované 2 stĺpy a na nich položené (18m dlhé) železobetónové nosníky. Aj vežová časť bola vybetónovaná do takej úrovne, to už za pomoci plošinového výťahu zapožičaného od p. Michala Kováča.
Môžeme tvrdiť, že ten, kto nebol na stavbe štyri dni, na piaty deň sa len čudoval, čo všetko je už urobené. Aj zmeny v projekte sa vyskytli, napr. pri chóre. Mali sme však nášho človeka Ing. Stanislava Pavlicu – statika, ktorý ten vážny problém vyriešil. Po lešení na rôznych výškových úrovniach sa pohybovali nielen majstri remeselníci, ale množstvo amatérov pomocníkov, bez prílb a nezriedka bolo vidieť aj mladšie ženy s občerstvením a olovrantom. Ani rebríky sme nemali podľa noriem.
Chvála Pánu Bohu, že sa nikomu nič nestalo a najmä v čase, keď sme ešte nemali Stavebné povolenie.
Mons. Fidermák obetoval takmer všetky svoje dni nášmu kostolu. V tom čase ešte študoval v Krakowe Thlic. Mal na fare dvoch výpomocných duchovných a to: vdp. neb. Jána Petruša a vdp. neb. Adolfa Hrubeca.
V roku 1992 nastala „cenová bomba“ a to smerom nahor. Stavebný materiál podstatne zdražel, najmä ten náročný na energiu: tehly, železo, cement, vápno. Na našej stavbe sa robilo šetrne: debnenie z betónovania rozoberali, dosky čistili na ďalšie použitie a tiež rovnali aj klince. Množstvo klamrí nám zhotovil neb. p. Ján Uhrín – kováč. Tí ľudia, ktorí robili na stavenisku nemohli vedieť, že činnosť prebieha i vo Svite, alebo v stolárskej dielni pána Štefana Kaňu. Vo Svite pracovala zohratá partia strojárov, ktorí zhotovili železnú konštrukciu lavíc na mieru podľa naších potrieb. Spomínam si na Dušana Obtuloviča, Jána Heldáka, Jozefa Kozuba, Valenta Bendíka, neb. Mikuláša Pristáša. Šetrili sme i tým že pre pitný režim sme mali dostatok minerálnej vody, ktorú mnohokrát zabezpečoval neb. F. Gontkovič a neb. vdp. farár Petruš. Vieme dobre, že keď sa veľa preinvestuje prídu aj faktúry, ktoré treba splatiť. Náš p. farár to vyriešil, keď už nemal hotovosť a to tým, že predal svoje auto Volkswagen, aby sa pokračovalo v stavbe. Bol to pre nás obdivuhodný čin. V júli sa robil krov, izolácie, strecha aj klampiarske práce. Tie tesárske práce prišli robiť tesári z Likavky – asi 7 majstrov. Izolácie strechy a pokrývanie asfaltovými šindľami už robili naši zo Svitu i z Podskalky. Vežu dvíhal do výšky murár p. Štefan Michna a na zemi sa pripravovala jej strecha. Je to kovová konštrukcia zaobalená železobetónom. Takú hotovú zastrešenú podvihli autožeriavom na murovanú plochu a ukotvili privarením na stavbe. Nerezový kríž na veži o niekoľko dní sa predĺžil do terajšej výšky. Tieto zváračské a železiarske práce boli v rukách p. Tomáša Klimu. Patrí sa vyzdvihnúť jeho obetavosť a odborná účasť i pri výstavbe farského kostola vo Svite.
Keď už bola strecha nad hlavou, rozbehli sa práce na viacerých úsekoch. Veľmi dôležitou etapou na našej stavbe bola elektroinštalácia. Tu sme videli zohratú partiu odborníkov zo Svitu i z Podskalky. Viacerých poznám, niektorí už nie sú medzi nami, ale Pán Boh pozná všetkých. Ďalej sa robili: obloženie stropu, vnútorné omietky, bielenie, vodoinštalácia, kanalizácia, prípojky plynu s kotolňou, nátery drevených vonkajších častí, osadenie okien, kúrenárske kanáliky v podlahe s izoláciou, vnútorné dlažby na v kostole, na chóre i schodisko, vonkajšie premostenie na chór zo západnej strany, vonkajšie omietky, fasádne nátery, betónovanie fontány, terénne úpravy, dlažba chodníkov aj na školskom pozemku, úprava stavebného dvora, vyčistenie interiéru, výsadba zelene atď. Len menovať rôzne práce – je to veľa a koľko byt stálo, ak by nám to robili firmy.
Je o čom spomínať aj ďakovať. Na prvom mieste ďakujeme Pánu Bohu, ďalej Mons. Fidermákovi, mnohým ktorí odišli už do večnosti aj terajším už osemdesiatročným, ktorí už vtedy boli starí. Našou prvou odmenou bol deň 20. september 1992 – päť mesiacov po začatí stavby kostola. Áno bol to deň konsekrácie nášho chrámu, kedy otec biskup neb. Mons. PhDr. František Tondra posvätil náš kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a zvlášť posvätil i tri zvony vyrobené v Brodeku u Přerova firmou Laetitia Dytrichová ČR.
1. zvon: C2 320 kg Panna Mária Matka cirkvi oroduj za nás,
2. zvon: E2 164 kg Sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy orodujte za nás,
3. zvon: G2 86,5 kg Patrón umierajúcich sv. Jozef oroduj za nás.
K týmto zvonom boli krstnými naši mladí oblečení v krojoch: Jozef Faix ml., Silvia Trelová, Martin Procházka, Slávka Škvareková, Peter Kurňava a Veronika Pitoňáková.
Bola to pekná slávnosť za účasti viacerých vzácnych hostí. Okrem hlavných predstaviteľov výstavby boli prítomní: generálny vikár Mons. Štefan Garaj, Mons. Ján Maga, Mons. Michal Marek, Vdp. Ján Bočkaj, páter Doc. PhDr. ThLic. Mgr. Igor Vajda SJ, vdp. Hudy. Všetci menovaní už nie sú medzi nami.
O pár dní po slávnosti sme my brigádnici mali gulášové posedenie v prírode. Bolo nám všetkým dobre. Popri tých starostiach potešiteľné bolo, že po slávnosti posviacky sme mohli uhradiť zostávajúce faktúry a tak nám ostal kostol bez dlhov. Treba nám ho len udržovať a navštevovať.
I teraz sme vďační všetkým dobrodincom i okolitým farnostiam, bývalému pánu primátorovi Ing. Jánovi Tarageľovi za jeho ústretový prístup a všetkým ktorí pomohli nášmu dielu.
V terajšom období, kedy sa pripravujeme na slávnosť 20. výročia posvätenia nášho chrámu sa začal i rok sv. Cyrila a Metoda tj. 1150 rokov od príchodu našich vierozvestov na naše slovenské územie. Veď 1.1.2012 sme privítali putovné relikvie sv. Cyrila v našom kostole.
Veríme, že naše spomienky na výstavbu kostola mladším spoluveriacim priblížia chvíle z pred dvadsiatych rokov. Zároveň Vás pobadáme, aby ste sa pýtali svojich rodičov a starých rodičov ako to vtedy bolo. Vieme, že Vám veľmi vďačne svoje spomienky vyrozprávajú.
Veľa napovie aj naša pamätná kniha, ktorú každoročne vo výročitý deň posviacky ponúkame veriacim k nahliadnutiu.
Na záver:
Mons. Fidermák v decembri roku 2000 na jednej z návštev z ďalekej Sibíri nám do našej pamätnej knihy napísal toto: „V toku času! Keď sa človek vracia po stopách minulosti a hodnotí to čo bolo, spomienky nielen rozjasajú srdce, ale aj pobadajú k zamysleniu. Aký význam ma minulosť pre budúcnosť? Treba odvetiť, že minulosť je svedectvom viery, tá minulosť, ktorá je poznačená stavbou chrámu, ktorý tu zostáva ako pomník úsilia mŕtvym a výzvou živým, aby zostali verní tým ideám, ktoré tvoria a stvárňujú život. S vďačnosťou Bohu si na tieto chvíle spomínam i v ďalekej Sibíri.“
