Preskočiť na obsah 
Manželstvo
Manželstvo je:
zmluva (foedus) muža a ženy, ktorí vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo!
Foedus – vyjadruje aj vzťah medzi Bohom a človekom a znamená dobrovoľnú aliancia( dôraz sa dáva na vedomý a dobrovoľný vstup do tejto zmluvy).
Vzniká iba výlučne medzi mužom a ženou (nemôže byť medzi dvoma mužmi, alebo dvomi ženami).
Vytvára celoživotný zväzok medzi nimi.
Toto spoločenstvo je prirodzené.
Cieľom je 1. dobro manželov a 2. plodenie a výchova detí. Tieto ciele sú rovnocenné.
Medzi pokrstenými je sviatosťou!
Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh.
Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva. Viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia: (KKC 1631)
sviatostné manželstvo je liturgický úkon. Preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi;
manželstvo uvádza do cirkevného stavu (ordo), vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom;
pretože manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva (odtiaľ povinnosť mať svedkov);
verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný, a pomáha zostať mu verným.
Manželia musia byť
1) Osoby spôsobilé (k súhlasu, psychologicky a nemať manželskú prekážku)
2) Musia zachovať podstatné prvky súhlasu (prejaviť ho navonok aj vnútorne)
3) Pokrstení muž a žena, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas.
„Byť slobodným“ znamená:
– nepodliehať prinúteniu;
– nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625)
Matrimonium (mater = matka; munus = úloha): podčiarkuje dôležitosť ženy v manželstve, zvlášť pri narodení a výchove detí.
Coniungum (con = spolu; iugare = zviazať): vyjadruje zväzok medzi mužom a ženou.
Conubium (con = spolu; nubere = zahaliť, prikryť): ide o termín pochádzajúci z rímskeho práva, kde sa žene pri uzátvaraní manželstva dávala šatka na hlavu a tým sa vyjadrovala podriadenosť ženy k svojmu mužovi.
Numptiae = to isté, čo conubium.
Consortium (con = spolu; sors = osud): znamená, že dva ľudské osudy sa spájajú v jeden (spoluosud).
Communio (con = spolu; munire = stavať, upevňovať, zakladať): vyjadruje spoločenstvo postavené na pokrvenstve, alebo inej druhovej väzbe.
Manželstvo (man – munus = úloha, zmluva; ženstvo, žena = žena vzatá do zmluvy).
- Matéria: Vyslovený manželský sľub
- Forma: Vzájomné vyjadrenie manželského sľubu pred zástupcom Cirkvi
- Vysluhovateľ: Jeden zo snúbencov vysluhuje Sviatosť manželstva druhému a naopak
- Prijímateľ: Jeden zo snúbencov vysluhuje Sviatosť manželstva druhému a naopak
Vady manželského súhlasu:
Nedostatok užívania rozumu (vek, zdravý rozum).
Vážny nedosatok rozlišovacieho úsudku (nechápe dôsledky svojho konania).
Neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy (zodpovednosť).
Nevedomosť (nevie, do čoho ide).
Omyl (nepravdivý úsudok o skutočnosti: napr. Pomýlil si osobu, s ktorou uzatvára manželstvo).
Podvod (jeden z partnerov oklame druhého vo vážnej veci, aby dosiahol manželstvo).
Simulácia (predstiera, že uzatvára manželstvo)
Podmienka (jedná stránka dá podmienku druhej – a ak ju splní, tak sa uskutoční sobáš: napr. Ak mi tvoj otec prepíše dom, tak ťa chcem! – toto zneplatňuje manželstvo)
Strach (pod nátlakom).
Manželské prekážky:
- Vek (muž – 16 rokov, žena – 14 rokov; podľa civilného práva obaja: 18 rokov).
- Impotencia
- Platný manželský zväzok (kto už je ženatý/vydatá – nemôže ísť na sobáš s iným/inou).
- Disparitas cultus (katolík a nepokrstený)
- Votum (sľub – napr. rehoľný)
- Ordo (keď je muž kňaz).
- Únos (jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš).
- Zločin (jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla sobáš uzavrieť s iným).
- Pokrvenstvo (príbuzní sa nemôžu brať).
- Švagrovstvo (v priamej línii sa nemôže).
- Prekážka verejnej mravopočestnosti: (pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzneho druhej).
- Adopcia (adoptovaný sa berie ako člen rodiny, preto si ho nemôže vziať niekto z “príbuzných”).
Miešané manželstvá
Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)
Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti.
V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že:
obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva,
že katolícka stránka potvrdí záväzky – s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku – zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. (KKC 1635)
Účinky Sviatosti manželstva
- Medzi manželmi vzniká zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný; sviatostný – teda ním sú manželia posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu“ (KKC 1638)
- Manželia sa navzájom odovzdávajú a prijímajú.
- Sám Boh spečaťuje ich súhlas, preto z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky. – posúva manželov Bližšie k Bohu. (KKC 1639)
- Platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. (KKC 1640)
- Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti. (KKC 1641)
- Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. (KKC 1646)
- Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť. (KKC 1643)
- Rozmnožuje posväcujúcu milosť a dáva pomáhajúcu na plnenie si stavovských povinností.
