Preskočiť na obsah 
Sviatosť zmierenia
- sviatosť obrátenia, lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie, proces návratu k Otcovi, od ktorého sa človek vzdialil hriechom.
- sviatosť pokánia, lebo posväcuje osobný a ekleziálny proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika.
- sviatosť svätej spovede, lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.
- sviatosť odpustenia, lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.
- sviatosť zmierenia, lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“. Kto žije z milosrdnej Božej lásky, je pripravený odpovedať na Pánovu výzvu: „Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom“.
Spovedné tajomstvo
Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, Cirkev vyhlasuje, že každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov. Toto tajomstvo, ktoré nepripúšťa výnimky, sa volá „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. (KKC 1467)
Kňaz, ktorý by predsa len zámerne porušil spovedné tajomstvo, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
Kňaz, ktorý by rozhrešil od hriechu smilstva vlastného komplica, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
Spovedné tajomstvo musí zachovávať každý, kto aj neúmyselne počuje niečo zo spovede iného kajúcnika. Taký však nie je viazaný trestom exkomunikácie.
- Matéria: Vyznané hriechy a nadprirodzená ľútosť
- Forma: Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
- Vysluhovateľ: Biskup a kňaz, ktorý má od biskupa spovednú fakultu (právomoc)
- Prijímateľ: Pokrstený človek, ktorý vyzná aspoň jeden hriech
5 časti sviatosti zmierenia
1. Spytovanie svedomia
Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo (napr. v modlitebnej knižke)
2. Vyznanie hriechov
Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi. Ak však nejaký hriech naschvál zamlčí, dopúšťa sa hriechu svätokrádeže.
3. Ĺútosť
Ľútosť je podstatným elementom Sviatosti zmierenia a má byť úprimná. Možno ju vyjadriť vlastnými slovami, slovami žalmu, alebo modlitbou (možno ju nájsť aj v modlitebnej knižke).
Nadprirodzená nedokonalá ľútosť: Smeruje k Bohu, človek ľutuje svoje hriechy, avšak dôvodom je strach z Božieho časného i večného trestu.
Nadprirodzená dokonalá ľútosť: Pramení z lásky k Bohu, vyjadruje smútok duše z urážky Boha, ktorej sa mu dostalo spáchaním hriechov.
Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti sprostredkuje podobné účinky ako Sviatosť zmierenia.
4. Kajúci skutok
Po vyznaní hriechov kňaz uloží kajúcnikovi kajúci skutok (modlitba, sebazápor, pôst, dobrý skutok, …). Kajúcnik musí tento skutok vykonať do najbližšej spovede. Ak v danej spovedi mal kajúcnik ťažký hriech, nesplnenie kajúceho skutku je tiež ťažkým hriechom. Ak mal kajúcnik v spovedí len ľahký hriech, aj nesplnenie kajúceho skutku sa považuje za ľahký hriech.
5. Silné predsavzatie
Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu.
Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr. vyhodiť z domácnosti alkohol, okultistickú literatúru, vyhýbať sa nemravnej spoločnosti a pod.)
Účinky Sviatosti pokánia
- Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. (KKC 1468)
- Zmieruje nás s Cirkvou.
- Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov. Hriešnika, ktorý bol znovu plne zapojený do spoločenstva svätých alebo v ňom bol upevnený, posilňuje výmena duchovných dobier, ktorá jestvuje medzi všetkými živými údmi Kristovho tela, či sú ešte na pozemskej púti, alebo sú už v nebeskej vlasti: (KKC 1469)
- Odpúšťajú sa nám hriechy – ťažké i ľahké – odpúšťa i večný trest.
- Môžeme pristupovať k sviatostiam.
- Sme v stave milosti posväcujúcej, môžeme získavať odpustky a konať záslužné skutky.
- Odpúšťajú sa nám i NIEKTORÉ časné tresty.
Časté mýty a fakty
Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. V tejto sekcií sa pokúsime niektoré z nich zodpovedať.
Spoveď prakticky nemá platnosť. Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k sv. prijímaniu, bez ohľadu na uplynulý čas, až do spáchania ťažkého hriechu.
Nie, také prikázanie neexistuje. Kde nie je prikázanie, tam nemôže byť hriech.
V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií.
Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok. Je to však naozaj len nutné minimum.
Je to mýtus. Človek smie pristúpiť k Eucharistií, ale pri najbližšej spovedi má spomenúť, že zabudol vyznať daný hriech.
Niečo iné je schválne zamlčať hriech, v takom prípade je spoveď svätokrádežná, rovnako aj prijatie Eucharistie.
Ďalší mýtus. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Mnohé svedectvá mystikov a vizionárov hovoria o tzv. „hodine smrti“, čo je istá chvíľka pred smrťou, v ktorej sa človek môže rozhodnúť pre Boha, alebo ho navždy odmietnuť. Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti má na dušu podobný účinok ako Sviatosť zmierenia. Z ľudskej pozície nemôžeme vedieť, čo sa odohráva v zomierajúcom človeku, preto Cirkev neodsudzuje ani zatvrdlivých hriešnikov, ani samovrahov, narkomanov, či iných ľudí, ktorí si smrť spôsobia sami. Kristus zomrel za všetkých a nič mu nie je nemožné.
Existujú tzv. tri znaky ťažkého hriechu:
– musí byť spáchaný vo veľkej veci
– musí byť spáchaný vedome
– musí byť spáchaný dobrovoľne
Vo veľkej veci: to znamená, že musí existovať zákon (Boží, alebo Cirkevný) a hriech ho porušuje vo veľkej veci (napr. okultizmus, vražda, všetky druhy smilstva, lúpež, ale napr. aj neúčasť na sv. omši, či nedodržanie bezmäsitého pôstu v piatok). Za ľahké hriechy možno považovať také skutky, ktoré porušujú zákon v malom merítku (napr. nepodstatná lož, resp. zamlčanie celej pravdy, zanedbanie modlitby,…)
Plná vedomosť: Ak nie je plná vedomosť o veľkosti hriešneho skutku, hriech nemožno považovať za ťažký.
Plná dobrovoľnosť: Ak nie je skutok vykonaný plne dobrovoľne, hriech nemožno považovať za ťažký
